Zvieratá sú našimi spoločníkmi už odpradávna. Sprevádzajú nás ako priatelia, pomocníci, sprievodcovia aj bytosti, ktoré dokážu intuitívne vnímať naše emócie. A hoci dlho prevládal názor, že zvieratá konajú len inštinktívne, moderný výskum aj každodenná skúsenosť ukazujú, že ich vnútorný svet je omnoho bohatší.

Aj zvieratá totiž majú podvedomie – priestor naučených vzorcov, emócií, spomienok a reakcií, ktoré riadia ich správanie.

Ako sa prejavujú zvieracie bloky?

Zvieratá vnímajú energiu, tón hlasu, neverbálne prejavy, náladu človeka či prostredie, v ktorom žijú. 

Ak zviera zažilo traumu, jeho telo si ju zapamätá. Pes, ktorého kedysi bili, sa môže podvedome zľaknúť zdvihnutej ruky, aj keď sa ho teraz nikto nechystá udrieť. Mačka, ktorá bola adoptovaná z rušného alebo násilného prostredia, môže dlhodobo ignorovať nové hračky, jedlo alebo vodu, až kým sa úplne necíti bezpečne. Kôň, ktorý bol prepravovaný nešetrne, môže mať problém vojsť do vozíka. 

Zvieracie strachy sa môžu prejavovať rôzne:

• vyhýbanie sa určitým miestam, osobám alebo zvukom,
• nadmerné štekanie či mňaukanie,
• problémy s jedením alebo spánkom,
• úzkostné správanie, triaška, ničenie vecí,
• alebo naopak, úplné stiahnutie sa, apatia.

Zvieratá nám takto dávajú najavo, že niečo v ich vnútri nie je v rovnováhe.

Zvieracie podvedomie očami vedy

Hoci podvedomie je pojem najčastejšie používaný u ľudí, vedecké poznatky naznačujú, že mnohé zvieratá majú podobné neurobiologické mechanizmy, ktoré umožňujú spracovávať emócie, spomienky a automatické reakcie. Hoci presná povaha zvieracieho vedomia zostáva otvorenou témou, vedecké komunity sa dnes zhodujú na tom, že zvieratá prežívajú oveľa viac, než iba inštinkt.

Snívanie

Nezávislé štúdie potvrdili, že psy, mačky, potkany, vtáky a dokonca aj plazy prechádzajú REM fázou spánku, teda fázou, v ktorej mozog spracúva zážitky, rieši stres a integruje emócie. U psov je v REM fáze dokonca možné pozorovať pohyby labiek či tiché štekoty, čo naznačuje, že prežívajú obsah sna.

Naučené správanie mimo vedomej kontroly

Zvieratá sa učia aj bez logického uvažovania. Potkany sa vyhýbajú miestam, kde zažili bolesť, aj keď tam už nehrozí žiadne riziko. Makaky reagujú na signály, ktoré boli prezentované podvedome. Ich mozog spracoval informáciu, hoci si ju neuvedomovali. To je jasný dôkaz existencie podprahového učenia.

Emócie a inštinktívne reakcie

Psy kývajú chvostom podľa emocionálneho naladenia, mačky reagujú na zmeny v domácnosti stiahnutím alebo útekom, kone zrkadlia stres človeka, ktorý ich vedie. Zvieratá neklamú. Ich telo reaguje na emócie automaticky a často zrkadlí aj emócie človeka, pri ktorom žijú.

Metakognícia

Niektoré zvieratá dokážu vyhodnocovať aj svoje vnútorné stavy. Ide o tzv. metakogníciu. Delfíny, šimpanzy či niektoré vtáky dokážu priznať, že niečo nevedia alebo si nie sú isté. To je prejav schopnosti uvedomovať si vlastný kognitívny proces.

Ako môžeme zvieratám pomôcť?

Rovnako ako u ľudí, aj u zvierat je možné s podvedomím pracovať. Samozrejme, iným spôsobom. Pomáha jemná, láskavá prítomnosť, pokojná energia a dôvera. Keď sme sami v strese, zvieratá to okamžite cítia. Ak sa však upokojíme, dýchame zhlboka a pristupujeme k nim s pochopením, prenášame im signál bezpečia.

Niektorí ľudia pracujú so zvieratami pomocou energetických metód či špeciálnej komunikácie. Iní používajú techniky podobné tým, aké využívame pri práci s ľudským podvedomím, ako sú uvoľnenie stresu, preprogramovanie reakcií, či vytváranie nových, bezpečných asociácií.

Niekedy pomáha aj obyčajná prítomnosť. Byť pri nich, hovoriť jemným hlasom, dotýkať sa ich s rešpektom. Zviera vníma úprimnosť a čistotu zámeru. Ak cíti, že mu chceš skutočne pomôcť, začne sa otvárať.

Zvieratá a PSYCH-K®

Jedným z jemných, nenásilných prístupov pomoci zvieratám je transformačná metóda PSYCH-K®.

Metóda je známa ako prístup na transformáciu podvedomých presvedčení u ľudí. Menej známe však je, že vďaka špeciálnemu protokolu ju možno použiť aj pri zvieratách.

Ako to funguje?

Používa sa proces nazývaný surrogation, čo je zastupovanie zvieraťa človekom.
Surrogation v praxi:

• pri osobnom sedení: zviera zastúpi jeho majiteľ
• pri online sedení: zviera zastupuje facilitátor, ktorý preberie úlohu zástupcu.

Pomocou svalového testu zisťujeme, kde sa nachádza stres alebo podvedomý blok. Následne aplikujeme PSYCH-K® transformačné protokoly, ktoré do systému zvieraťa prinášajú pokoj, bezpečie a nové, podporujúce presvedčenia.

Najčastejšie témy u zvierat, s ktorými môže PSYCH-K® pomôcť :

strach z hluku (búrky, ohňostroje),
adaptácia na nový domov alebo člena rodiny,
traumy z minulosti (útulok, týranie),
stres pri cestovaní či premiestňovaní,
nervozita pri kontakte s inými zvieratami,
strach zo samoty alebo odlúčenia od majiteľa.

Príklady podvedomých presvedčení, s ktorými pracujeme:

Som v bezpečí.
Môj domov je pokojné miesto.
Dôverujem ľuďom, ktorí sa o mňa starajú.
Cítim sa milovaný a vítaný.
Je pre mňa bezpečné spať.

Okrem toho je dôležité pracovať aj sám/sama na sebe a uvoľňovať naše vlastné podvedomé bloky, ktoré môže zviera preberať alebo na ne reagovať.

Zvieratá sú aj zrkadlá našich stavov. Niekedy nie sú vystresované preto, že majú problém, ale preto, že cítia naše napätie, strach alebo nevyjadrené emócie.

Oba prístupy, teda práca so zvieraťom a práca s človekom, sa krásne dopĺňajú a často prinášajú rýchle, citeľné zmeny vo vzťahu aj správaní zvieratka.

Aký môže byť tvoj ďalší krok?

Chceš sa dozvedieť o tejto možnosti viac alebo máš otázky? Objednaj si bezplatnú 20-minútovú online konzultáciu a spoločne preskúmame, ako PSYCH-K® funguje v praxi a ako môžeš pomôcť svojmu domácemu miláčikovi uvoľniť stres, prekonať strach alebo získať vnútorný pokoj.

Svoj termín si môžeš rezervovať tu: https://kluc-k-dusi.reservio.com/services.

S láskou 

Vanda, PSYCH-K® facilitátorka 

Zdroje, ktoré si môžeš preštudovať

• Science Magazine – REM sleep in animals
  https://www.science.org/doi/10.1126/science.1090322 
• MIT Neuroscience Lab – research on animal dreaming
  https://news.mit.edu/2001/dreaming
• Journal of Neuroscience – learned fear in rodents
  https://www.jneurosci.org/content/27/30/8040
  PNAS – subconscious perception in macaques
  https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.2017543118  
• Animal Cognition – metacognition in animals
  https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4621963/ 
• ScienceDirect – animal emotion and cognition
  https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0149763425001277