Ak sa nachádzaš práve TU – na životnej križovatke – a máš silný, neochvejný pocit, že je čas zmeniť svoj život, začni tým, že si dovolíš ZASTAVIŤ SA. Sadni, alebo si ľahni. Stoj, alebo bež. Rob už veci iba tak, ako to cítiš. Hlavne sa ZASTAV. Doma na svojom obľúbenom mieste alebo vonku, mimo zacyklených programov a vzorcov, ktoré prežívaš deň čo deň. Vybehni niekde do parku, k vode, do lesa a prijmi do svojho života nový vietor, príval nového vzduchu, nové perspektívy, potenciál.
Ak už máš vytvorený tento priestor “zastavenia sa”, sprítomni sa a spoj sa so sebou cez vedomý dych. V tomto procese mám dokonalú techniku „Výťahový dych“, ktorý prepája naše srdce s tretím okom. Pri tejto technike vediem najskôr vnútorným zrakom nádych zo srdca do stredu čela, kde sídli orgán intuície – šišinka. Následne vedome vydýchnem od stredu čela smerom nadol – priamo do môjho srdca.
Týmto dýchaním sa vedome prepája intuícia zo srdcom. Je to absolútny základ a instantný prostriedok k sprítomneniu sa, prepojeniu so sebou a zároveň spojeniu vhľadov, ktoré prechádzajú od šišinky priamo do srdca. Do miesta radosti, bezpodmienečnej lásky a zhmotnenia vízií do reality cez emócie. Srdce bez myšlienky nedokáže tvoriť a šišinka bez srdca zostáva v jemnohmotnom svete bez prejavenia sa. Preto je potrebné prepojenie a spriechodnenie oboch našich orgánov tvorenia do rovnováhy.
Tento dychový “výťah” môžeme opakovať niekoľkokrát, až kým pocítime hmatateľné sprítomnenie sa, prípadne jemné mravčenie v strede čela, či búšenie srdca. Následne si môžeme položiť otázky v duchu či nahlas, ktoré potrebujeme, aby boli zodpovedané. Môžeme začať kľudne iba jednou.
Samotné otázky sú podľa mňa oveľa trvácnejšie a pravdivejšie, ako priamočiare hľadanie odpovedí. Keď príliš rozmýšľame a túžime po odpovediach, tak to môže byť zmätočné, kostrbaté, nepresné, vychádzajúce z ega či strachu. Môžeme tak tlačiť na pílu, vytvárať odpor a v tomto procese sa tie pravdivé odpovede nedostavia.