KOMUNITA ŽIEN
KOMUNITA ŽIEN
Každý z nás sa nejedenkrát stretol s nevyžiadanou kritikou, hejtom či ostrými výmenami názorov, ktoré nezanechali v našom časopriestore iba slová, ale aj ťažké pocity – smútku, zranenia, hnevu, zrady alebo poníženia. Či už išlo o náročnú situáciu v práci, stret v podnikaní, nepríjemný komentár na sociálnych sieťach alebo nečakanú kritiku od našich blízkych, tieto momenty môžu byť pre nás veľkou výzvou a rovnako tiež príležitosťou pre sebaspoznanie i osobnostný rast. A tak sa nám prirodzene objavuje otázka, ako sa postaviť k takýmto situáciám, aby sme nestratili seba a zároveň boli tvorcami a nie obeťami?
Prichádza – našťastie – už ten čas, kedy ideme v živote do hlbších ponorov. Čoraz viac vnímame jemnejšie energetické vibrácie v komunikácii, vo vzťahoch, výchove detí, podnikaní, tvorbe či v akejkoľvek forme bytia. A to je dôležitý miľník na zmenu a transformáciu seba samého.
Každého život je postavený na jedinečnosti – na základoch prežitého príbehu, našich hodnôt, postojov, vnútorných dohôd a vlastných presvedčení. Každý sa nachádzame vo svojej jedinečnej životnej “kinosále”, kde sa nám premietajú jedinečné scenáre plné nových možností, výziev i mnoho príležitostí na pády či rast. Z týchto jednotlivých “kinosál” nahliadame na seba samého a na svet okolo nás z istého “percepčného bodu”. Aká “kinosála” a aký percepčný bod, taká interpretácia, zažívanie vlastnej reality a taká reakcia na hejt či kritiku.
Každý sedíme vo vlastnej kinosále s vlastným “filmom i dejom” s vlastným sedením, odkiaľ máme výhľad s jedinečným percepčným bodom. Inak povedané s vlastným uhľom pohľadu na život, jeho situácie, na “plátno”.
Žijem 44 rokov, podnikám od roku 2013 a vždy som si išla takou tou svojskou cestou, kde som moc nesplývala s davom a priemernosťou. A k tomu všetkému mám 4 deti 😀 Všetky tieto čísla tak nejako priamo úmerne poukazujú na nespočetné momenty v mojom živote, kedy som čelila rôznorodým konfrontáciám, kritike, posudzovaniu, psychickému vydieraniu, súdeniu. Čím hlbšie som bola ponorená do obeti a strachu, tým bol stret vonkajšieho sveta pre mňa zraniteľnejší, bolestivejší a paralyzujúcejší.
V podnikaní to bolo v tomto smere veľmi zaujímavé. Čím väčšie projekty a výzvy som mala, tým boli konfrontácie silnejšie, väčšie, výraznejšie a častejšie. Hádzalo ma to zo strany na stranu, viac a viac. Až do momentu, pokým som nepochopila, že to, čo sa mi deje, súvisí priamo so mnou. Že je nejaký zákonitý súvis môjho vnútra s tým, čo sa deje tam von.
Najviac nás takto otestujú práve naši najbližší. Často sú to rodičia, partneri, kolegovia, ktorí môžu cez zraňujúcu kritiku a konfrontáciu naozaj veľmi ublížiť. A vo výsledku je jedno či ide o vedomý alebo podvedomý úmysel. Sú to proste skvelí a dôležití učitelia našich životov.
Ale je cesta a spôsob, ako z toho von. Ako zmeniť seba a spôsob svojho prežívania? Ako teda tvoriť svoj život viac a viac z pozície tvorcu? Ako nepodliehať panike, kritike a ostrým slovám, ktoré boli vyslané smerom k nám?
Keď sa cítime zasiahnutí, je prirodzené reagovať impulzívne – obranou, útokom alebo stiahnutím sa. Je to reakcia vychádzajúca z najstaršej časti nášho mozgu – plazieho mozgu. Ten je zodpovedný za naše základné inštinktívne funkcie, ako sú prežitie, boj alebo útek.
A preto, keď nechceme reagovať a konať z pozície tejto paralýzy a impulzívneho prežívania, môžeme urobiť kontrolu svojho dýchania, srdečného tepu a iných automatických procesov.
V stave, keď nás náš plazí mozog povzbudzuje urobiť tento impulzívny krok vpred vo forme obrany, útoku, potrebujeme práve v tejto chvíli urobiť najdôležitejší krok – nekráčať, nekonať, iba stáť.
Povedzme si, že je v poriadku nereagovať hneď. Nádych, výdych a čas na spracovanie pocitov nám umožnia reagovať z miesta pokoja, nie z miesta chaosu a bolesti.
Každá kritika, ktorá nás zabolí, môže odhaliť naše vnútorné zranenia. Je to šanca uvidieť, kde sú naše slabé miesta a začať ich liečiť. Pretože platí, že náhody neexistujú a ak sa k nám do života dostáva nejaká takáto situácia vo forme ostrej kritiky, zraňujúcich slov, určite nás to má niečo naučiť, niečo zvedomiť, niečo ukázať, “odhrnúť” nejakú vrstvu našich bolestivých miest.
A tak sa v tejto situácii opýtajme samých seba:
Práve tento proces sebareflexie nám pomôže stať sa silnejšími a slobodnejšími k prežívaní i konaní. A uvidieť pravdu o sebe samom.
Reagovať z „poľa obete“ znamená konať z hnevu, strachu či zranenia. A to zaisto poznáme všetci. Už tisíc krát sme takto konali, že na vibráciu zranenia / útoku sme reagovali vibráciou zranenia / útoku / paralýzy. Je to ten pomyselný začarovaný kruh, kedy je nám ublížené a kedy my sami ďalej ubližujeme. Sebe samým alebo v tom kruhu iným. Keď však odpovieme na akciu z „poľa tvorcu“, komunikujeme z miesta pokoja, dôstojnosti a sily.
Nie vždy je to jednoduché, ale ak sa nachádzame už v istej životnej “kinosále”, ak naším zámerom je žiť udržateľne, zvedomene, a ak dokážeme urobiť tieto konkrétne kroky, zintegrovať ich do nášho prežívania, máme veľkú šancu osobnostne rásť. Rást do sily i láskyplnosti.
Ako to vyzerá v praxi?
Príklad: Namiesto „Ako si môžeš niečo také dovoliť povedať?“ môžeme povedať: „Rozumiem, že máš iný názor. Ja to však vidím inak a prosím o rešpektovanie môjho pohľadu.“
Alebo:
Namiesto: “Ty tomu vôbec nechápeš, vôbec netušíš, ako organizujem festival ja”, môžeme povedať: “Chápem, že Ty to robíš svojím spôsobom, ale ja mám iný pohľad a iný spôsob sebarealizáie a tvorby. A je to v poriadku.”
Silnou formou verbálnej agresie je “hejt”, ktorý je zvlášť toxická forma nekonštruktívnej kritiky. Aj s touto formou máme isto mnohí z nás kopec skúseností, najmä čo sa týka sociálnych sietí a nepriamej komunikácie, kde sú ľudia oveľa viac otvorení takémuto nenávistnému prejavu.
Tu je dôležité mať jasno:
Tak, ako sa dôležité, učiť sa prijímať kritiku, musíme sa naučiť, aj ju dávať. Lebo čo vyšleme od nás smerom von, to sa nám vždy vráti späť – dnu. A preto správne podaná spätná väzba má obrovskú silu budovať, nie ničiť. Ako sa to v praxi dá, a ako na to?
Nekonštruktívna kritika a hejt sú stále realitou sveta okolo nás – a niekedy aj v nás. No nemusia definovať naše vnútro a vstupovať do hlbších vrstiev nášho prežívania.
Keď sa naučíme reagovať zo svojho stredu, stávame sa silnejšími, múdrejšími a pokojnejšími. Zároveň môžeme byť inšpiráciou a živým príkladom, ako môžeme aktívne vytvárať svet založený na rešpekte, empatii a vzájomnom porozumení. Ako môžeme “prekódovať” prichádzajúcu vibráciu zranenia na vibráciu poznania. Na esencie rastu.
Pretože byť ženou znamená byť silnou, ale aj citlivou, reagovať s láskou, no zároveň stáť pevne vo svojej pravde. A keď zvládneme túto rovnováhu, meníme nielen seba, ale aj svet okolo nás.
Už sme pripravení, tvoriť život a jeho situácie z pozície TVORCU. Vstúpiť do svojej sily a láskyplne reagovať na svet. Žiť podľa seba a žiť hlavne seba.
A postupne odhadzovať všetky tie masky, ktorými sme sa tak dlho chránili. Tak dlho schovávali.
Už je čas…
Tvoríme jedinečné spojenie žien, kde sa ženy vzájomne spájajú, podporujú, pomáhajú si, zdieľajú a vzdelávajú sa.
Please confirm you want to block this member.
You will no longer be able to:
Please note: This action will also remove this member from your connections and send a report to the site admin. Please allow a few minutes for this process to complete.