KOMUNITA ŽIEN
KOMUNITA ŽIEN
Bohatstvo si často predstavujeme ako číslo. Stav účtu, hodnotu nehnuteľnosti, výšku príjmu alebo množstvo investícií. No existuje ešte jeden druh bohatstva, ktorý sa do finančných tabuliek nezmestí – schopnosť uvedomiť si hodnotu toho, čo už máme. A práve tu začína vďačnosť.
Žijeme v spoločnosti, ktorá nás neustále učí pozerať dopredu.
Chceme vyšší príjem, väčší byt, lepšie auto, kvalitnejšiu dovolenku, väčšiu finančnú rezervu. Chceme viac investovať, viac vlastniť a viac si dovoliť. Samotná túžba posúvať sa dopredu pritom nie je problém. Naopak, môže byť motorom rastu.
Problém nastáva vtedy, keď sa z „viac“ stane podmienka spokojnosti.
Keď si hovoríme, že budeme pokojní až vtedy, keď budeme zarábať viac. Že si vydýchneme, až keď splatíme hypotéku. Že si konečne dovolíme žiť, keď budeme mať dostatočnú rezervu.
A tak sa môže stať, že človek celý život zvyšuje svoju finančnú úroveň, ale jeho pocit bohatstva sa nemení.
Pretože medzi mať viac a cítiť sa bohatý existuje zásadný rozdiel.
Predstavme si ženu, ktorá pred desiatimi rokmi zarábala 1 200 eur mesačne. Vtedy sa jej zdalo, že keby mala 1 500 eur, život by bol oveľa jednoduchší.
Dnes zarába 1 800 eur.
A napriek tomu nemá pocit, že je bohatšia.
Zmenili sa jej výdavky. Zvykla si na určitý životný štandard. To, čo bolo kedysi nadštandardom, sa stalo samozrejmosťou.
Tak funguje ľudská psychika. Na zmenu životnej úrovne si dokážeme pomerne rýchlo zvyknúť. Vyšší príjem sa stane novým normálom a po čase začneme opäť túžiť po ďalšom zvýšení.
Nie je preto zvláštne, že človek môže zarábať podstatne viac ako kedysi a napriek tomu mať pocit, že mu stále niečo chýba.
Nie vždy nám chýbajú peniaze.
Niekedy nám chýba vedomie toho, čo už máme.
A práve tam sa začína význam vďačnosti.
Vďačnosť však nesmieme zamieňať s rezignáciou.
Byť vďačný neznamená povedať si: „Mám dosť, takže už nechcem nič viac.“
Ani to neznamená zostať v práci, ktorá nás nenapĺňa, odmietnuť vyšší príjem alebo sa vzdať svojich ambícií.
Človek môže byť vďačný za svoju prácu a zároveň si pýtať vyšší plat.
Môže byť vďačný za svoj byt a zároveň túžiť po väčšom.
Môže byť vďačný za svoje úspory a zároveň ďalej investovať.
Môže byť vďačný za to, čo v živote dosiahol, a pritom mať nové ciele.
Rozdiel je v tom, z akého miesta tieto ciele vznikajú.
Ak chceme viac preto, aby sme konečne dokázali sami sebe, že sme dosť dobrí, viac pravdepodobne neprinesie pokoj.
Ak chceme viac preto, že chceme vytvoriť väčšiu slobodu, bezpečie alebo možnosti pre svoj život, ide o úplne inú motiváciu.
Vďačnosť preto nie je protikladom ambície.
Je jej zdravým základom.
Pocit nedostatku môže mať veľký vplyv aj na naše finančné rozhodnutia.
Človek, ktorý má stále pocit, že nemá dosť, môže ľahšie podliehať porovnávaniu, impulzívnym nákupom alebo potrebe zvyšovať svoj životný štandard.
Stačí sa pozrieť na sociálne siete.
Vidíme cudzie domy, autá, dovolenky, oblečenie, reštaurácie, úspešné podnikanie.
Vidíme výsledok.
Nevidíme však cenu, ktorá za ním môže byť.
Nevidíme hypotéku.
Úver.
Stres.
Pracovné hodiny.
Vzťahy.
Únavu.
A predsa začneme porovnávať svoj každodenný život s cudzou najlepšou chvíľou.
Výsledkom je paradox: čím viac sa pozeráme na to, čo majú iní, tým menej vidíme hodnotu toho, čo máme sami.
Keď si uvedomujeme hodnotu svojho života, začíname sa inak pozerať aj na svoje výdavky.
Nie každé „chcem“ musí automaticky znamenať „potrebujem“.
Nie každá kúpa musí byť odmenou.
Nie každá nová vec musí dokazovať náš úspech.
Vďačnosť vytvára priestor na rozhodnutie.
Pred nákupom sa môžeme zastaviť a položiť si otázku:
Kupujem si túto vec preto, že ju skutočne potrebujem a prinesie mi hodnotu, alebo preto, že mám pocit, že mi niečo chýba?
Táto malá pauza môže mať veľký význam.
Emočné nakupovanie totiž často nesúvisí s tým, čo vlastníme, ale s tým, ako sa cítime. Podklad pri finančnom správaní opakovane zdôrazňuje význam rozlišovania medzi skutočnými potrebami, túžbami a rozhodnutiami, ktoré vychádzajú z nášho vnútorného nastavenia.
Vďačnosť v tomto zmysle nie je abstraktná emócia.
Môže byť praktickým nástrojom finančnej disciplíny.
Ak sa na bohatstvo pozrieme širšie, zistíme, že peniaze sú iba jednou jeho časťou.
Máme majetok.
Máme príjem.
Máme úspory a investície.
Ale máme aj vedomosti, skúsenosti, schopnosti, vzťahy, kontakty, zdravie, čas a možnosť rozhodovať o svojom živote.
Niektoré z týchto hodnôt sa dajú vyjadriť v eurách.
Iné nie.
A práve tie druhé často začneme oceňovať až vtedy, keď ich stratíme.
Finančná sloboda preto nie je iba otázkou toho, koľko máme na účte. Je aj otázkou, koľko priestoru máme na rozhodovanie o vlastnom živote. V podklade sa tento pohľad objavuje opakovane: peniaze majú slúžiť životu, nie naopak.
Človek, ktorý je vnútorne presvedčený, že potrebuje stále viac, môže minúť veľkú časť svojho života na získavanie ďalších vecí.
Viac pracovať.
Viac zarábať.
Viac nakupovať.
Viac splácať.
A opäť viac pracovať.
Vďačnosť tento cyklus neprerušuje tým, že by nám zakázala chcieť viac.
Prerušuje ho tým, že nám umožní rozhodnúť sa, čo viac vlastne znamená.
Možno viac peňazí.
Ale možno viac času.
Viac pokoja.
Viac bezpečia.
Viac času s deťmi.
Viac priestoru pre seba.
Viac slobody.
Viac možností odísť zo situácie, ktorá nám nevyhovuje.
Práve finančná rezerva môže byť príkladom toho, ako peniaze vytvárajú nie ďalšiu vec, ale čas a slobodu rozhodovať.
Vďačnosť má význam aj pri rozhodovaní o tom, koľko dávame druhým.
Človek, ktorý si uvedomuje, že má dostatok, môže prirodzene cítiť potrebu pomáhať.
Ale aj tu existuje hranica.
Skutočná hojnosť neznamená rozdať všetko, čo máme.
Ak nemáme finančnú rezervu, máme dlhy a sami žijeme od výplaty k výplate, veľké finančné dary nemusia byť prejavom hojnosti.
Môžu byť prejavom toho, že nedokážeme nastaviť hranice.
Zdravé dávanie má byť dobrovoľné, udržateľné a nemá ohrozovať naše základné finančné bezpečie.
Aj schopnosť povedať „teraz nemôžem“ môže byť prejavom finančnej zrelosti.
Pretože postarať sa o seba nie je sebectvo.
Je to podmienka toho, aby sme mohli byť dlhodobo oporou aj pre druhých.
Jedným z najväčších problémov moderného človeka je, že veľkú časť svojho života prežíva v budúcnosti.
Až budem zarábať viac.
Až splatím hypotéku.
Až budem mať väčšiu rezervu.
Až budem mať viac času.
Až si budem môcť dovoliť cestovať.
Až…
Lenže život sa odohráva dnes.
A práve preto má vďačnosť takú silu.
Núti nás na chvíľu prestať počítať, čo nám ešte chýba, a pozrieť sa na to, čo už je súčasťou nášho života.
Neznamená to ignorovať budúcnosť.
Naopak.
Je správne plánovať, sporiť, investovať a vytvárať si finančné bezpečie. Finančná gramotnosť však nemá byť iba o tom, ako mať viac peňazí. Má nám pomôcť pochopiť, čo chceme, čo potrebujeme a aký život chceme prostredníctvom peňazí vytvoriť.
Ďakujeme za podporu Naše aktivity realizujeme s podporou Nadácie Allianz. Ďakujeme za podporu projektu FIT ŽENA SLOVENSKA – Financie, Istota, Transformácia. Viac info o nadácii: www.nadacia.allianz.sk
Možno jednou z najdôležitejších finančných otázok nie je iba:
„Koľko ešte potrebujem?“
Ale aj:
Nie je na ňu univerzálna odpoveď.
Pre jedného človeka znamená dosť finančnú rezervu na šesť mesiacov.
Pre iného vlastné bývanie.
Pre ďalšieho možnosť pracovať menej.
Pre niekoho bezpečný dôchodok.
Pre iného možnosť pomôcť deťom.
A pre ďalšieho jednoducho pokojný pocit, že ak sa zajtra niečo stane, dokáže to zvládnuť.
Poznať svoje „dosť“ neznamená vzdať sa rastu.
Znamená to vedieť, prečo rastieme.
Možno skutočné bohatstvo nespočíva v tom, že máme všetko, čo chceme.
Ale v tom, že vieme rozpoznať hodnotu toho, čo máme.
Že dokážeme byť vďační za to, čo sme vytvorili, a zároveň zodpovedne budovať budúcnosť.
Že peniaze používame ako nástroj, nie ako dôkaz vlastnej hodnoty.
Že vieme pomáhať, ale nenecháme pritom zničiť vlastné finančné bezpečie.
Že si dokážeme dovoliť viac, keď to má pre nás skutočný význam.
A že sa nemusíme neustále porovnávať s niekým, kto má viac.
Pretože vždy bude niekto, kto má viac.
A vždy bude niekto, kto má menej.
Otázka však nikdy nebude iba:
„Koľko mám v porovnaní s ostatnými?“
Oveľa dôležitejšia je otázka:
„Dokážem si vážiť život, ktorý mám, a zároveň ho vedome budovať ďalej?“
Možno práve tam začína skutočné bohatstvo.
Nie v okamihu, keď máme všetko.
Ale v okamihu, keď si uvedomíme hodnotu toho, čo už máme.
Vďačnosť totiž neznamená prestať túžiť po lepšom živote. Znamená vedieť, že náš život má hodnotu už dnes.
A človek, ktorý to pochopí, už nepotrebuje celý život utekať za pocitom, že raz bude konečne bohatý.
Začína bohatstvo vidieť už v tom, čo je.
Naše aktivity realizujeme s podporou Nadácie Allianz. Ďakujeme za podporu projektu FIT ŽENA SLOVENSKA – Financie, Istota, Transformácia.
Tvoríme podporný ekosystém pre ženy, kde sa môžu vzájomne spájať, podporovať, zdieľať, učiť sa a rásť
Naše aktivity realizujeme s podporou Nadácie Allianz. Ďakujeme za podporu projektu FIT ŽENA SLOVENSKA – Financie, Istota, Transformácia.
Please confirm you want to block this member.
You will no longer be able to:
Please note: This action will also remove this member from your connections and send a report to the site admin. Please allow a few minutes for this process to complete.
