…a narodil sa mi prvý syn.
Veľmi ma to zmenilo. Už pri jeho neľahkom príchode to bol desivý zážitok, no viem, že vtedy som sa dostala o veľký kus bližšie k sebe.
Postupne som sa začala venovať meditáciám. No, moja hlavná motivácia bola vtedy stále „ujsť, keď sa nikto nepozerá“. Verila som, že keď sa vypracujem v tej mojej meditačnej praxi, podarí sa mi odtiaľto odísť. Vedome odísť z tela. Nenávratne.
Pracovala som v tom čase veľa so snami, jógou, neskôr aj s numerológiou. Neminula ma ani vlna sebarozvojového nadšenia. Liečila si svoje traumy a boliestky na tele i duši.
Medzi tým všetkým sa mi narodili ďalšie dve deti a to ma samozrejme zmenilo, tiež veľmi posunulo.
Ako moja meditačná prax napredovala, začala som lepšie rozumieť sebe, tomu, čo nie som a čo asi som. Tomu prečo som tu a aj tomu, prečo som mala takú silnú potrebu tu nebyť.
Postupne som skúmala, čo je to život, čo existencia, čo sú ľudia a stále to skúmam 🙂
Moje snaženie sa dostalo na úplne iný level, keď som začala pracovať s krištáľmi, Maokovou hudbou a s ceremoniálnym kakaom.
A moja motivácia sa transformovala. Už nie je pre mňa potrebné „odísť, keď sa nikto nepozerá“.