Prvé zmienky o pestovaní kakaa siahajú do civilizácie Olmékov do obdobia pred naším letopočtom. Zdá sa, že Olmékovia sú prvá veľká civilizácia Strednej Ameriky, ktorá kakao pestovala a spracovávala. Nie je úplne jasné, či kakao pili, alebo bôby používali iným spôsobom,
no predpokladá sa, že kakao prepájali s duchovnými rituálmi podobne, ako neskoršie civilizácie.
Májovia vnímali kakao ako dar od bohov. Najmä od boha Kukulkána, boha múdrosti, vetra, dažďa, slnka a stvorenia. Májovia robili rituálny nápoj “chocolhaa”, čo znamená “horúca voda s kakaom”. Kakao rozdrvili na pastu a zmiešali ho s vodou a pridávali doň čily a vanilku. Nápoj prelievali z jednej nádoby do druhej a tým vytvorili penu, ktorú považovali za posvätnú. Chocolhaa pili najmä počas obetných obradov na zabezpečenie bohatej úrody. Májovia kakao používali aj formou klystírov, ako rituálne očistenie a spojenie s duchovnou podstatou. Kakao používali aj ako platidlo.
Aztékovia to mali s kakaom veľmi podobné ako Májovia. Kakaový nápoj nazývali “xocoatl”, čo znamená “horká voda”. Kakao postupne naberalo na popularite a prenikalo do každodenného života. Z kakaa sa stal nápoj pre elitu, vládcov, šľachtu a kňazov. Napríklad aztécky vládca Moctezuma II. pravidelne pil kakao ako elixír moci a vitality. Okrem elity bolo kakao aj nápojom pre bojovníkov. Malo im dodať silu, odvahu a vytrvalosť. Pili ho pred aj po bitkách. Kakao sa používalo pravidelne aj počas obetných rituálov. Vtedy sa nielen pilo, ale aj obetovalo. Kňazi ako obetný nástroj využívali aj kakaové bôby. Aztékovia si samozrejme spájali kakao s bohmi. Jeden z najdôležitejších, s ktorým si kakao spájali, bol Quetzalcoalt, boh vetra, múdrosti, učenia a stvorenia, zobrazovaný ako operený had. Je to Aztécka verzia Majského boha Kukulkána. Z týchto dôb pochádza aj legenda, ako Quetzalcoalt zostúpil medzi ľudí ako operený had a učil ich mnohým veciam. Vedel, že nemajú dosť výživnú stravu tak im v posvätných horách ukázal kde rastie ten najlepší kakaovník a naučil ich, ako ho pestovať a spracovávať. Kakaové bôby Májovia používali aj ako platidlo a traduje sa, že mal rovnakú hodnotu ako zlato.
V šamanských kultúrach v Amerike sa kakao využívalo od dávna na prepojenie s duchovným svetom, s bohmi, s predkami. Rituál bol sprevádzaný spevom, tancom, modlitbami a mantrami.
Kakaové bôby a poznatky o ich spracovaní priniesli do Európy Španieli po dobytí Aztéckej ríše. Dôležitou osobnosťou v propagácii kakaa bol Hernan Cortes, ktorého údajne pohostil kakaovým nápojom “xocoatl” sám Moctezuma II.
V Európe bolo kakao spočiatku udržované len v Španielsku, bolo veľmi drahé a dostupné len aristokracii. Španieli kakao začali sladiť cukrom a dochucovať vanilkou a škoricou, čím vytvorili základ pre modernú horúcu čokoládu.
Keď sa začalo s kakaom vo väčšom obchodovať cez oceán, piráti vykrádali z lodí nielen zlato, ale aj kakao. Tieto “pirátske kakaové expedície” podporili nelegálny obchod s kakaovými bôbmi.
Neskôr sa čokoládový nápoj rozšíril aj do iných krajín a stal sa dostupný aj pre nižšie vrstvy. Postupne vznikali prístroje na mletie kakaových bôbov, technológie na vylepšenie konzistencie…
A tu sa príbeh, o tom ako sa kakao dostalo do nášho regiónu, končí. Dalo by sa pokračovať míľnikmi, ako je vyvinutie prvého stroja na extrakciu kakaového masla v 19.storočí v Holandsku. Tento počin naštartoval výrobu kakaového prášku a čokolády ako ju poznáme dnes. Prišla doba
čokotyčiniek a iných “mňamiek”, ktorých sú plné obchody. Toto ale nie je príbeh, ktorý je zaujímavý z pohľadu kvalitného ceremoniálneho kakaa.