Written by Na základe môjho pozorovania a zážitkov, sú to jednoznačne príchody a odchody. Inými slovami Pôrody a Smrť. Momenty, kedy Duch vstupuje do hmoty a keď z nej vystupuje… a my sa môžeme len domnievať, odkiaľ vlastne prichádza a kam putuje. Keď sa stiera hranica medzi hmotným a duchovným a závoje zabudnutia sa aspoň na chvíľu poodhalia. Príchody na svet a odchody zo sveta sú mojou milovanou témou, lebo sa na nič nehrajú – v tých okamihoch sa to ani inak nedá… odhaľujú nás v dokonalej nahote, zraniteľnosti a kráse ľudskej skúsenosti života v hmote.
Toto bol len taký krátky úvod k zdieľaniu mojej osobnej skúsenosti. Vnímam, že by to mohlo mnohým pomôcť a tiež preto, že ma k tomu Duch neustále nabáda a nenechá ma na pokoji 🙂
MINULÉ LETO MI ZOMREL TATO
Už mnohokrát som sa chystala napísať o tejto udalosti, ale smútok mi v tom vždy zabránil.. a strach, hlavne strach. Z individuálneho ľudského hľadiska je smrť blízkeho vždy veľkou ranou. No u mňa sa toho udialo oveľa viac… a tak zásadne mi to zmenilo život, že si trúfam povedať, že už nikdy nebudem „ako pred tým“. Toto je môj coming out…Toto som ja. Taká, aká som bola už od počiatku vekov.
Tento príspevok venujem svojmu tatovi a všetkým, ktorí potrebujú čítať tieto riadky.
A PRIŠLA JAR
A namiesto dobrej nálady zo slniečka a teplého počasia, som sa cítila mizerne. Nič extra sa mi nestalo, no napriek tomu som každé ráno vstávala úplne bez nálady či motivácie, s pocitom márnosti a naničhodnosti. Pýtala som sa samej seba, aký to TU má vlastne celé zmysel? Chodiť von s deckami, zájsť občas na kávu s priateľkami, tráviť čas s mužom? Okay a čo ďalej? Toto je všetko? O tomto má byť môj život? Sebaspytovanie nemalo konca a išlo stále viac do hĺbky. K tomu som odrazu začala akosi zvláštne vidieť…
Často sa mi stávalo, že keď som sa zamyslela a pozerala len tak pred seba, začala som vidieť zrnenie a mihanie. Hmotné predmety mihali najviac a zdali sa čím ďalej nereálnejšie. Akoby to boli len nejaké kulisy a moje fyzické okolie, mesto, atď mi zrazu pripadali rovnako iluzórne. Tento raz to nebolo lepšie ani v prírode. Les a stromy sa mi zdali podobne “nereálne”, zrazu som nenachádzala oporný bod v hmote a to ani v prírode, ktorú milujem a vždy mi bola útočiskom. Naopak svetlo, obloha, či “prázdny” priestor v dome sa mi javili oveľa hmatateľnejšie a akosi viditeľnejšie… Bola to pre mňa úplne nová skúsenosť, a keď som prekonala prvotný šok, začala som sa so svojím novým videním viac hrať a objavovať ho.
Najlepšie to šlo vo chvíľach relaxu, kedy som “prepla” optiku na jemnohmotný režim a len tak som pozorovala ako si prána (my ju už voláme so synom SILA) tancuje na oblohe, vo vzduchu a cez okná do nášho domu. SILU som (mám pocit) videla vždy… len sa mi jej videnie oslabilo tým, že som ho nepoužívala. Bola som zvedavá, či SILU vidí napríklad aj môj syn. So starším (3,5 r) sa už dá o všeličom diskutovať, a tak som to raz skúsila. A hádajte čo 🙂 Vidí ju! Opísal mi, čo SILA na oblohe robí a akú má farbu. Neviem, ako pre vás, ale pre mňa to bol dosť dobrý dôkaz. Odporúčam, skúste sa spýtať svojich detí, čo vidia na oblohe, či vo vzduchu, keď bude jasný slnečný deň 🙂
NAMIEŠLA SOM SI PARFUM
Aby som sa podporila v tomto zvláštnom období, namiešala som si parfum z esenciálnych olejov. Cítila som sa veľmi rozhádzane a bez energie – potrebovala som nejak vyladiť svoj energetický systém a dodať si nové sily.
Parfum, ktorý som vytvorila a nielenže splnil tento účel, ale ďaleko prekonal moje očakávania! Dodal mi pocit akejsi až nadpozemskej ochrany, upokojoval moju rozbúrenú myseľ, prinášal mi hlbší vhľad do situácii, otváral vedomie novým zážitkom a perspektívam, spájal ma so sebou a mojimi potrebami, ktoré som potom vedela oveľa lepšie komunikovať s okolím. Zrazu vznikalo oveľa menej nedorozumení medzi mnou a mužom, deťmi a tak celkovo som sa mnohokrát aj v ťažkých situáciách cítila akosi nad vecou. Okrem svojho komplexového ľudského hľadiska som postupne získavala nadhľad a začínala vnímať Celok…čo si tu spoločne odohrávame, ako sú naše životy vzájomne prepojené, ako sa ovplyvňujeme, ako všetko so všetkým súvisí a ako nič nie je možné označiť za dobré či zlé, lebo naše vedomie nám často neumožňuje vidieť celý obraz…
Jasné, netvrdím, že parfum za mňa vyriešil všetky moje problémy. Chcem len povedať, že esencie vybraných rastlín ma podporili a otvorili tomu, na čo som už bola vnútorne pripravená. Takto láskavo s nami rastliny (a verím, že aj celá Zem!) komunikujú. Stačí sa „len“ otvoriť.
ZDRAVOTNÝ STAV MÔJHO TATA SA ZHORŠIL
Onedlho na to som sa dozvedela, že zdravotný stav môjho tata sa veľmi zhoršil. Začali mu opúchať nohy, takže len sťažka chodil a brucho sa mu nalievalo vodou. Cítila som, že je s ním zle a je len otázka času, kým nás opustí.
Chvíľu som váhala, či brať na návštevu otca so sebou aj syna, ktorý chcel ísť vláčikom na výlet za dedkom Palkom – netušila som totiž, čo nás tam čaká. No napokon som súhlasila a vyrazili sme. Som rada, že som sa nenechala ovládnuť strachom a vzala ho so sebou. Úprimne, bola to jedna z najlepších návštev u otca, akú si pamätám! A zároveň posledná, než šiel do nemocnice a veci nabrali rýchly spád…
Tato sa veľmi tešil, že nás vidí a zo mňa akoby mávnutím čarovného prútika, odišiel pocit, že ho potrebujem nejako naprávať. Celé tie roky som ho v podstate neustále odsudzovala za to, že pije.
Vedela som o jeho ťažkom detstve. Síce málo, no aj to stačilo na to, vytvoriť si obraz dokonalého pekla. Vždy som si pre neho želala lepší život, život bez alkoholu. Náš vzťah mal mnoho trhlín a prevažne medzi nami panoval odstup a napätie. Niežeby som sa nesnažila odpustiť a ísť ďalej, to áno, ale bolo to rozhodnutie na úrovni mysle, skutočné odpustenie a prijatie zo srdca takého, aký bol, u mňa nastalo až v posledných dňoch jeho života. Vtedy som konečne uvidela jeho snahu celé tie roky finančne zabezpečovať rodinu a „normálne“ fungovať v spoločnosti, napriek veľkej vnútornej bolesti a zmätku. Alkohol bol prostriedok, ktorý mu v tom pomáhal a bol to síce dobrý sluha, no zlý pán…
A ZRAZU SOM V TOM UVIDELA LÁSKU
…a snahu a ľudskosť, odhodlanie žiť, napriek všetkej tej bolesti a sračkám, čo zažil… a nebolo viac vo mne miesto pre odsúdenie. Cítila som obrovskú vďačnosť a lásku za všetko, čo pre nás urobil.
A prišli aj ďalšie uvedomenia..
Ťažko je zhrnúť do pár viet celé tie roky spoločného života…
Pochopila som však, kam nás tých 33 spoločných rokov viedlo… do jediného nezvratného bodu – k jeho odchodu zo sveta a k naplneniu dohody našich duší, že mám byť pri tom, že mám byť s ním do poslednej chvíle. Prijala som to s veľkou úctou a vďakou.
Na poslednú rozlúčku so svojím tatom som cestovala vlakom. Bol plný cyklistov (tak ako ja) a ľudí, čo vyrážali na výlety. Bola nedeľa, 13. augusta a krásny slnečný deň. Ľudia boli veselí a bezprostrední, dávali sa so mnou do reči a zaujímali sa, kam vyrážam.
„Hmmm, no viete, zomiera mi tato a idem sa s ním rozlúčiť. Verím, že prídem včas…“ znela moja odpoveď. Viem, že toto nie je práve konverzačná téma, no úprimnosť ma už nepustí vymýšľať si nejaké blbosti. Zvládlo trápne ticho.
Po chvíli sa chlapi ozvali, pozdieľali niečo zo svojich príbehov a zaželali mi veľa šťastia. Bola som príjemne prekvapená a dodalo mi to odvahu, že všetko prebehne hladko.
Celou cestou mi hlave hrala pesnička od Glorie Estefan – Hoy (v preklade Dnes). Neviem, kde sa tam vôbec vzala, nepamätám si, že by som ju v tej dobe niekde počula a ani nie som obzvlášť Gloriin fanúšik. Táto pieseň je primárne o láske mileneckej, no text mal pre mňa aj hlbší význam, preto vám zazdieľať pár strof:
“Dnes Ťa navštívim znova
zahalená v Tvojich šatách.
Zašepkaj vo svojom tichu,
keď ma uvidíš prichádzať
Dnes Ťa navštívim znova,
zmením Tvoj smútok v radosť.
Oslavme to!
Nech láska rastie”
STIHLA SOM
Tato bol už v kóme, keď som prišla, takže nemohol už ani šepkať, ale som si istá, že cítil moju prítomnosť. Bol plne prítomný v tele, až sa mi nechcelo veriť, že zomiera. Čakal na mňa a ešte na niečo iné… Ubezpečila som ho, že je v poriadku ísť a nečakať už na nič.
Asi 2 hodiny po mojom príchode začal pomaly opúšťať telo. Videla som, ako jeho Duch postupne stúpa ako jemný závoj pary. Plynul do jedného bodu, kde sa vytvárala akási brána, či tunel. Ďalej som už nebola schopná nazrieť, lebo toto poznanie má pre nás živých ostať Tajomstvom.
Pod oknom sa zrazu ozvala harmonika. Vyhrávala dobrú pol hodinu, možno aj viac…
Bolo to celé veľmi zvláštne, keďže byt sa nachádzal na sídlisku na okraji mesta a ja som netušila skadiaľ sa tam ten človek, čo hral, vôbec vzal…Vraj sa to nikdy pred tým nestalo. Celé to bolo veľmi bizarné a dojímavé zároveň. Tato bol hudobník, v mladosti hral aj na harmoniku.
Ďakovala som za dar piesne na rozlúčku len pre neho – priamo pod jeho oknom. Ešte aj teraz ma zalievajú slzy, keď si na to spomeniem a cítim obrovskú lásku, vďaku a podporu celého Vesmíru a bytostí v ňom.
DRŽALA SOM HO ZA RUKU
A hladila ho a pripomínala mu, za čo všetko som mu vďačná a prosila o odpustenie za všetko, čím som mu ublížila. Ponatierala som ho svojimi olejmi, aby som mu dodala odvahu a silu vkročiť do Svetla.
Ako jeho dych pohasínal, ticho sa prehlbovalo, až prišiel posledný výdych.
Ako posledná kontrakcia, ktorá privedie bäbatko na svet, len na opačnej škále…
Posledný najslabší výdych, ktorý vyfúkol Ducha z tela.
Pri pohľade na jeho telo som videla, že je preč. A aj keď som cítila nesmierny žiaľ, tešila som sa z neho… že sme to zvládli, že odišiel v pokoji, že je vo Svetle. Tam, kde už nič nebolí a neexistuje trápenie.
A TAK SA STAL MOJÍM SPRIEVODCOM
Môj tato sa stal mojím sprievodcom a ja som uspela v úvodnej iniciácii na ceste “Lightworkera” – šíriteľa Svetla na Zemi.
Poviem vám, lepší vzťah som s tatom jakživ nemala.
Vo forme snov, či útržkových indícií, dostávam od neho dôležité informácie a vhľady.
Jeho posun na onom svete je spätý s mojím posunom na tomto svete a sme si vzájomne nápomocní. Niekedy mi dá naozaj zabrať dekódovať tieto informácie, no povedala by som, že zatiaľ sa mi to celkom darí. Občas prídu aj celkom vtipné momenty, kedy do objavovania tohto nového sveta potrebujem vstúpiť s detskou zvedavosťou, hrať sa a experimentovať.
ČO ZNAMENÁ VZŤAH S OTCOM
Pre nás ženy je vzťah s otcom obzvlášť dôležitý. Formuje naše vzťahy s mužmi a či si to priznáme, alebo nie, na úrovni podvedomia ovplyvňuje aj výber nášho partnera.
U mužov otec zasa slúži ako prvotný vzor mužstva – kto je muž, čo zosobňuje a kým sú defacto aj oni sami. Neskôr sa tento vzor naplno aktivuje v ich vlastných rodinách.
VEDELI STE, ŽE EXISTUJE ESENCIÁLNY OLEJ PRE PODPORU VZŤAHU S OTCOM?
Vedeli ste, že existuje esencialny olej, ktorý priamo súvisí s tematikou OTCA?
Je ním Frankincense – Kadidlo.
Kadidlo je stelesnením archetypu Otca a nielen nášho fyzického. Prepája nás s energiami Boha Otca, Zdroja, Stvoriteľa.
Kadidlo reprezentuje vlastnosti, ktoré sa nám s postavou (aj podstatou) Otca spájajú. Pre niekoho to môže byť sila, ochrana, bezpečna náruč, stabilita, vedenie, rozvaha, múdrosť; schopnosti, vedomosti, skúsenosti, či vzor ku ktorému vzhliadame… Proste hocičo, čo sa nám s touto energiou v jej svetlých aspektoch spája. Samozrejme, tak ako každá iná energia, ak je jej priveľa, či je nesprávne uchopená, nastupuje jej temný aspekt a začne sa prejavovať deštruktívne.
Kadidlo zvyklo vyvolávať u mojich klientov rôzne emócie, či asociácie, najčastejšie sa však jednalo o odpor. Teším sa, že časy sa menia a čoraz viac klientov si ho začalo pridávať do zmesí, keď si u mňa miešajú svoj osobný terapeutický parfum. Vnímam to ako veľký kolektívny posun vpred a príležitosť pre individuálne, rodové i celospoločenske liečenie.
Uzdravenie archetypu Otca totiž uvoľňuje obrovské množstvo energie späť do nášho života a vracia nám životnú stabilitu & vitalitu. Získavame oporu, ktorá sa zakotví priamo do nášho systému a s týmto vedomím, bude svet opäť bezpečným miestom pre našu realizáciu.
NA PAMIATKU NAŠICH OTCOV A BLÍZKYCH, KTORÍ UŹ NIE SÚ MEDZI NAMI
Tento príspevok vznikol na večnú pamiatku môjho otca a pre všetkých, ktorých milovaní už odišli.
Na dodanie odvahy kráčať životom s nádejou v šťastné konce…
Pre vedomie, že v tom nie ste sami…
Že nie ste divní, pokiaľ práve prežívate niečo nové, čo ste dosiaľ nepoznali…
Ak cítite, že máte na tomto svete Poslanie…
Ak sa už viac nechcete skrývať zo strachu, že vás odsúdia, vysmejú, či označia za blázna…
Som Tu. Aj pre vás, ak ma budete potrebovať. Je nás stále viac…
ČO JE AUREA - PLATFORMA ŽIEN
Tvoríme jedinečné spojenie žien, kde sa ženy vzájomne spájajú, podporujú, pomáhajú si, zdieľajú a vzdelávajú sa.
Written by 