Vyhorenie je reakcia na dlhodobé preťaženie a potláčanie vlastných potrieb
Vyrástli sme v domovoch, kde boli ženy hrdinkami tichého typu – neviditeľné, poslušné, oddané. Matky, ktoré sa nikdy nesťažovali. Ženy, ktoré namiesto otázok prijímali svoje „úlohy“ ako osud. Nosili v sebe celé rodiny, každodenné starosti, tiché bolesti aj nevypovedané túžby. A my sme ich obdivovali. Lebo sme nepoznali iné príbehy.
Ale my už vieme. Vieme, že sa dá cítiť unavene aj napriek tomu, že milujeme svoju rodinu. Že je v poriadku nechcieť každý deň variť. Že je normálne cítiť sa stratená, keď všetci okolo očakávajú, že budeš pevná ako skala. Tvoje vyhorenie nie je zlyhanie. Je to dôsledok systému, ktorý nás roky učil, že dávať znamená byť dobrou ženou. A že prijímať, pýtať si priestor alebo odpočinok, znamená byť sebecká.
Nie, nie si sebecká, ak sa postavíš za seba. Si odvážna.
Sme generácia, ktorá zdedila vzorce mlčania, obetovania sa a popierania vlastných potrieb. Ale zároveň sme aj generácia, ktorá ich môže prelomiť. Keď si dovolíš priznať, že si unavená, nerušíš tým lásku k svojej rodine – naopak, učíš svoje deti, že aj mama je človek. A to je najväčšia revolúcia, akú môžeme dnes urobiť. Naučiť ďalšiu generáciu, že starostlivosť nie je jednosmerka. Že žena nemusí prežiť život len v službe iným, aby bola hodnotná.
Viem, že možno nosíš v sebe vnútorný boj – túžbu po slobode a zároveň nátlak toho, čo sa od teba „slušne“ očakáva. Viem, že možno cítiš vinu, ak si vyhradíš deň len pre seba. Ale vedz, že každá minúta, ktorú venuješ sebe, je akt lásky. Nie len k sebe, ale aj k tým, ktorých miluješ. Lebo vyhorená žena nedokáže dávať z plného srdca. Len prázdna prelieva prázdne.
Ak ťa niekedy niekto presviedčal, že tvoja hodnota závisí od toho, ako dobre slúžiš, vedz – klamal. Tvoja hodnota je vrodená. Nezávisí od umytých riadov, dokonale vychovaných detí ani od neviditeľného hrdinstva. Si hodná oddychu, radosti, rozvoja. Si hodná žiť život podľa svojich predstáv – nie podľa toho, čo ti bolo nalinkované.
Nesieš v sebe príbeh všetkých žien pred tebou. Ale nie si im povinná, zopakovať ich cestu.
Ticho našich mám neznamená, že netrpeli. Znamená len to, že nikto nenačúval. My teraz máme hlas. Použime ho. Na zmenu. Na otázky. Na odmietnutie neudržateľného ideálu, že žena má byť všetkým, pre všetkých, vždy a bez výhrad.
Ak si unavená, prestaň sa ospravedlňovať. Potrebuješ oddych, nie súhlas. A ak si už vyhorela, nezlyhala si. Možno si práve na začiatku najodvážnejšej cesty – k sebe.
Ako sa dnes cítiš ty?
- Autorka článku
- Psychoterapeutka v.v.
- Holistická a systemická poradkyňa
- Rodinná poradkyňa
- Autorka, umelkyňa
ČO JE AUREA - PLATFORMA ŽIEN
Tvoríme jedinečné spojenie žien, kde sa ženy vzájomne spájajú, podporujú, pomáhajú si, zdieľajú a vzdelávajú sa.