Keď sa príjmem taký, aký som, potom sa môžem začať meniť

Rozmýšľam v poslednej dobe nad tým, že človek na jednej strane potrebuje a túži byť vo vzťahu videný a prijímaný taký, aký je, ale zároveň je možné, že jeho vlastné neuzdravené zranenia, limitujúce alebo nepresné očakávania a podvedomé vzorce mu môžu brániť vytvoriť si takýto vzťah.
Carl Jung (švajčiarsky lekár a psychiater) povedal, že jedine paradox sa ako tak približuje k pochopeniu komplexnosti našich životov. Paradox znamená, že obe veci platia zároveň.
Tento článok je výsledkom môjho zamyslenia sa v snahe, vyrovnať sa s týmto paradoxom. Zápasíme s napätím medzi potrebou byť milovaní takí, akí sme a zároveň potrebou zmeny, uzdravenia, rozvoja. Ochota k zmene a rastu môže narážať na rôzne prekážky.
Jedným extrémom je presvedčenie, že ma má partner akceptovať takého, aký som a nebude nikdy očakávať, že sa v niečom zmením. Vtedy budem vo vzťahu spokojný. Takýto človek si nechce pripustiť potrebu zmeny v dôsledku svojho tvrdošijného a možno trochu pohodlného či samoľúbeho postoja. Otázka je, či sa takto dá vo vzťahu dosiahnuť obojstranný a dlhodobý pocit prijatia a lásky.
Iným extémom je hlboký skrytý strach, že neobstojím, že nie som dosť dobrý. Takýto človek sa bojí pripustiť potrebu zmeny, lebo aj to najmenšie zlyhanie, či len dojem, že sklamal, je zdrojom neznesiteľného súženia. Otázka je, či je možné nikdy nikoho nesklamať, hoci nechtiac. A či je možné, aby mi partner neustále dával dostatočné uistenie, ktoré by vyplnilo bezodnú jamu vlastnej sebahodnoty.
Ale také zdravé rastové nastavenie mysle sa pozerá na oboch partnerov ako na neustále sa meniace bytosti s obrovským potenciálom učiť sa, rozvíjať sa a tak isto vníma aj vzťah. Preto je môžné milovať a prijímať sa navzájom aj so svojimi nedokonalosťami a zároveň sa podporovať, povzbudzovať k zlepšeniu a prekročeniu vlastných obmedzení.
Nie je to vždy ľahké alebo príjemné, riešiť s niekým svoje nedostatky alebo prešľapy. Chce to odhodlanie a ochotu k sebareflexii a prevzatiu osobnej zodpovednosti bez toho, aby sme sa utopili v pocitoch hanby a nedostatočnosti. Lebo hanba a sebaobviňovanie bránia rozvoju.
Carl Rogers povedal, „Zaujímavým paradoxom je, že keď sa príjmem taký, aký som, potom sa môžem začať meniť.“
Čiže v skutočnosti je to podľa všetkého tak, že ak chceme mať svoju potrebu byť milovaný a prijímaný vo vzťahu naplnenú a zároveň toto dávať aj svojmu partnerovi či partnerke, potebujeme sa venovať činnostiam a aktivitám, ktoré nám pomôžu spracovať svoje zranenia alebo traumy, zvýšiť svoje seba-prijatie, seba-uvedomenie a emočnú zrelosť, učiť sa o tom, čo prospieva vzťahu a podobne.
Ja sa na to pozerám tak, že jednou z pridaných hodnôt vzťahu je práve to, že sa tam rýchlo ukážu naše nedoriešené veci, slepé miesta a priestor pre ďalší rozvoj. Ten druhý človek je jednoducho príliš blízko na to, aby sa tomu dalo vyhnúť. Môj postoj je, že treba ísť tomu v ústrety – myslím, že čím skôr sa s tým popasujeme, tým skôr nám bude spolu ešte lepšie a stanem sa lepším človekom, posuniem sa, prekonám niečo, čím som možno druhým ubližovala alebo čo mi bránilo mať krajšie vzťahy.
Niekedy k tomu potrebujeme pomoc, lebo sme nemali dobré vzory a doslova nám chýba slovná zásoba alebo spôsob, ako vyjadriť a uchopiť svoje pocity a prežívanie. Ja v tomto smere určite potrebujem podporu a mám vytipované určité aktivity, ktoré verím, že mi v tom pomôžu. Ale o tom zase v inokedy.
Share
žena píšuca zoznam úloh

Prečo nie sme schopné dodržať predsavzatia a plány a ako to zmeniť?

Začiatok roka (a nielen ten) je pre mnohé z nás symbolom nového štartu. S jasným zámerom a úprimnou snahou si stanovujeme predsavzatia a plány, ktoré majú zlepšiť náš život. Sľubujeme si, že začneme cvičiť, budeme zdravo jesť, pravidelne meditovať, nájdeme si nový koníček, ušetríme viac peňazí alebo sa budeme viac ukazovať. Napriek tomu sa u väčšiny z nás opakuje rovnaká skúsenosť. Skôr či neskôr sa vrátime k starým návykom a cítime frustráciu a sklamanie, že sme opäť zlyhali. Z pohľadu modernej psychológie a neurovedy však tento scenár nie je prekvapivý. Ukazuje sa, že príčina nedodržania predsavzatí nesúvisí primárne s nedostatkom disciplíny, ale s tým, ako je nastavené naše podvedomie.

Čítať viac »
no contact

Fenomén no contact je čoraz viac populárny: Prečo sa bojíme komunikovať?

Žijeme v čase, ktorý nás povzbudzuje k ochrane vlastného vnútorného sveta. Hovorí sa stále o našich hraniciach, o sebahodnote, o potrebe odísť z toho, čo nám ubližuje. Aké jednoduché a rýchle riešenie! Tento jazyk je dôležitý a oslobodzujúci. Zároveň však v sebe nesie aj tienistú stránku: Čoraz častejšie ním ospravedlňujeme úplné prerušenie vzťahov bez rozhovoru, bez vysvetlenia, bez snahy o porozumenie. Jednoducho sa odstrihneme. Fenomén „no contact“ sa stal nielen stratégiou ochrany, ale aj pohodlným únikom pred tým, čo je psychologicky najnáročnejšie – otvorenou komunikáciou a často konfrontáciou.

Čítať viac »

3 spôsoby, ako zmeniť svoju myseľ tak, aby ťa podporovala v osobnom raste

Stalo sa ti už, že si sa rozhodla vo svojom živote niečo zmeniť? Povedala si si, že začneš konečne s pravidelným pohybom, že si nájdeš viac času pre seba, že rozbehneš svoje podnikanie naplno alebo že sa prestaneš báť ukázať svetu, čo robíš.

Zo začiatku to išlo. Bola si plná odhodlania, energie a motivácie. No po pár dňoch alebo týždňoch si sa znovu vrátila k starým návykom, myšlienkam a správaniu. Objavila sa únava, pochybnosti, výhovorky a dokonca pocit, že si zlyhala.

Čítať viac »

Tichá hrdinka Vianoc : Počas Vianoc nemusíš byť dokonalá a ani hrdinka

Predvianočný zhon často nesie žena, ktorá rieši darčeky, upratovanie, výzdobu, pečenie a logistiku, pričom väčšina týchto detailov zostáva neviditeľná. Muži pomáhajú väčšinou len s viditeľnými úlohami, ako je stromček či svetielka, zatiaľ čo zvyšok príprav zostáva na ženách. Tlak na dokonalosť spôsobuje únavu a stres, no **pokojné a radostné Vianoce** sú možné, ak sa žena naučí spomaliť, zapojiť rodinu a nečakať perfekcionizmus. Vianoce nie sú o darčekoch, ale o **blízkosti, láske a pohode**, a stačí si vychutnať chvíle s rodinou bez zbytočného stresu.

Čítať viac »

Stres ženu ničí,muža posúva vpred. Buď skutočnou ženou a opäť sama sebou

Žijeme vo svete, kde byť silnou ženou znamená niesť toľko záťaže, že sa pod ňou často ohýbaš. Stala si sa manažérkou, kuchárkou, psychologičkou, upratovačkou, opatrovateľkou, milenkou – a to všetko popri náročnej kariére. Toto je špirála preťaženia, v ktorej každou prevzatou zodpovednosťou ubúda kúsok tvojej duše.

Čítať viac »

Toto sú 4 najčastejšie mýty o homeopatii

Homeopatia je jednou z najdiskutovanejších foriem doplnkovej medicíny. Kým pre jedných predstavuje jemnú a individuálnu podporu zdravia, pre iných je len súborom nepochopených postupov a neúčinných „cukrových guličiek“. Okolo homeopatie stále koluje množstvo nejasností a predsudkov, ktoré vznikajú najmä z nedorozumenia alebo neúplných informácií. Často sa tak stráca podstata toho, čo homeopatia v skutočnosti ponúka – individuálny prístup, citlivé pôsobenie a snahu vidieť človeka v jeho celistvosti.
V tomto článku sa pozrieme na štyri najčastejšie mýty o homeopatii a objasníme, prečo realita vyzerá inak.

Čítať viac »